Koža človeka

Koža človeka je najväčším orgánom v ľudskom tele. Plocha kože je 1,5 až 2 m2 a jej váha je 3,5 až 10 kg. Človek je v priamom ohrození života, pokiaľ je jedna tretina jeho kože poškodená, napríklad popálením. Koža je mechanickou a chemickou ochrannou stenou proti vonkajším vplyvom. Zo všetkých senzorických orgánov má koža najviac nervov, ktoré nám umožňujú vnímať vonkajšie podnety a dotýkať sa okolitého prostredia.

Úlohy kože

Úlohy a funkcie kože sú veľmi rôznorodé a majú priamy vplyv na celé telo. Medzi základné funkcie kože patrí:

  • ochranná funkcia - koža ochraňuje vnútorné časti tela ako mechanická a chemická bariéra,

  • regulácia telesnej teploty - vďaka veľkej ploche je koža schopná ochladiť a zohriať krv prostredníctvom zúženia alebo rozšírenia krvných ciev,

  • regulácia vodnej a soľnej rovnováhy - napr. vylučovaním tekutiny a solí formou potu,

  • zmyslová funkcia - vnímanie termických podnetov, dotyku a bolesti prostredníctvom nervových zakončení a receptorov.

Štruktúra kože

Za jednotlivé funkcie kože zodpovedajú rôzne vrstvy tvoriace jej štruktúru:

  • podkožné tkanivo/podkožný tuk

Podkožné tkanivo pozostáva z tukových buniek popretkávaných spojivovým tkanivom, nervami, lymfatickými a krvnými cievami. Podkožné tkanivo tlmí všetky vonkajšie a vnútorné vplyvy a je zároveň zásobárňou energie a tepelným izolátorom.

  • zamša (corium)

Súčasťou zamše sú nervové zakončenia a receptory, potné žľazy a korienky vlasov, ako aj elastické a kolagénové vlákna, zodpovedné za pružnosť, pevnosť a napnutosť pokožky a zabezpečujúce hydratáciu kože.

  • pokožka (epidermis)

Pokožka obsahuje epitelové bunky, melanocyty zodpovedné za pigmentáciu a bunky imunitného systému. Bunky v pokožke sú uložené v niekoľkých vrstvách. Jej hrúbka sa pohybuje od 0,04 mm do 2 mm. Do pokožky nezasahujú krvné cievy ani nervové vlákna.

Vrstvy pokožky

V zárodočnej vrstve neustále vznikajú nové bunky, ktoré sa za 30 dní dostanú na povrch pokožky, stratia pri tom jadro a vytvoria viditeľnú zrohovatenú vrstvu z keratínových šupiniek. Zrohovatené bunky sa odierajú, sú však ihneď nahrádzané novými bunkami prichádzajúcimi zospodu.

Regeneračná vrstva predstavuje vnútornú časť pokožky, ktorú tvorí jeden rad buniek uložených vedľa seba. Vďaka neustálemu deleniu buniek dochádza k novotvorbe keratinocytov. Trvá približne 30 dní, kým sa keratinocyt dostane z regeneračnej vrstvy až na povrch pokožky, čiže do zrohovatenej vrstvy. Táto vrstva obsahuje pigment melanín, ktorý chráni kožu pred UV žiarením.

Spinocelulárna vrstva má 4 – 8 vrstiev a predstavujú ju keratinocyty navzájom spojené štruktúrami zvanými tonofibrily do tvaru siete. Medzi bunkami koluje lymfa. V tejto vrstve môže pri kožných ochoreniach dochádzať k hromadeniu vody, a tým k tvoreniu pľuzgierov.

Granulačná vrstva - keratinocyty v tejto vrstve obsahujú granuly keratohyalínu. Zložky týchto granúl sú zodpovedné za to, že látky obsahujúce tuky nanesené na povrch kože, napr. krémy, môžu vniknúť do kože. V tejto vrstve prebieha proces rohovatenia (keratinizácia).

Svetlo lámajúca vrstva je veľmi tenká vrstva, v ktorej sa bunkové ohraničenia ani bunkové jadrá už nedajú rozoznať. Táto vrstva tvorí funkčne elastickú vrstvu.

Zrohovatená vrstva je najvrchnejšia vrstva pokožky. Dochádza tu k navrstveniu zvyškov pôvodných buniek, ktoré sa postupne z povrchu úplne odlučujú a sú nahrádzané bunkami zospodu. Táto vrstva má stavbu ako tehlový múr, tzn., že bunky sú poukladané nad sebou. Medzibunkové priestory vypĺňajú lipidy, ako napr. ceramidy, cholesterol, mastné kyseliny, ktoré bránia prílišnému zavodneniu z hlbších častí kože, ako aj preniknutiu dráždivých látok z vonkajšieho prostredia. Lipidy držia bunky elasticky spolu.

Vrchná časť kože je potiahnutá hydrolipidovým filmom, ktorý je mierne kyslý s pH 5,5.  Ochraňuje pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia a dodáva pokožke hladkosť a hebkosť.

Faktory ovplyvňujúce stav pokožky

  • Vnútorné (endogénne) faktory – predispozícia k určitému typu pleti alebo kožné ochorenia, napr. atopický ekzém, psoriáza alebo ichtyóza.

Hormonálne zmeny v puberte spôsobujú akné, vo vyššom veku pri menopauze vyvolávajú hormóny atrofiu pokožky. Na rozdiel od predčasného starnutia pleti, ktoré je spôsobené vonkajšími faktormi, biologické starnutie kože súvisí najmä so znižujúcou sa schopnosťou regenerácie a obnovy kožných buniek.

  • Vonkajšie (externé) faktory – voľné radikály, vznikajúce vplyvom UV žiarenia, znečisťujúcich látok, liekov, alkoholu, fajčenia, ubúdania ozónu a niektorých potravín, agresívne látky, teplota a vlhkosť vzduchu.

Mnohí ľudia (napr. kaderníčky alebo robotníci v stavebníctve či priemysle) prichádzajú pri práci do styku so škodlivými látkami (kyseliny, alkalické látky, riedidlá a pod.). Tieto látky môžu poškodiť rohovú vrstvu pokožky a ovplyvniť priepustnosť kožnej bariéry. V dôsledku toho dochádza k vysúšaniu kože, ktoré môže viesť až k vzniku ekzému.